Nováky

Nováky od najstarších čias po súčasnosť.

 

Zatiaľ najstaršia doložená správa o existencii Novák je vo vzácnej Zoborskej listine z r. 1113, potvrdenej kráľom Kolomanom (1095 - 1116), a to v súvislosti s vymedzením Opatoviec, majetku Zoborského opátsva sv. Hypolita. Ako prirodzená hranica sa uvádza potok Istobenica. Súčasné Nováky sa spomínajú pod názvom veľmi blízkym terajšiemu: NUOVAC.

 

Všetky vtedajšie danosti geografické, ekonomické i politické podporujú presvedčenie, že "villa Nuovac", teda na tie časy pomerne dobre organizovaný konglomerát menších osád, bola významnou občinou. Vo svojej dobe predstavovala prirodzené centrum celého údolia rieky Nitry od východných svahov Lelovských vŕškov až po úpätie pohoria Vtáčnik. Najbližšie sídliská podľa Zoborskej listiny na severe boli Opatovce, Kocúrany a Koš, na juhu Kostoľany, na západe Račice. Ďalšie osady, ako Dolné (Malé) a Horné (Veľké) Lelovce, Malá (Štefanova) a Veľká (Kňazova) Lehota i Sebedražie vznikli oveľa neskôr - nehovoriac už o Podhradí - z malých usadlostí, ktoré posilnila osídľovacia činnosť, vychádzajúca na popud vrchnosti práve z Novák.

 

Osídlenie oblasti Novák je však prastaré. Svedčí o tom skutočne unikátny nález ľudského jedinca s dieťaťom z obdobia treťohôr (1 milión rokov p. n. l.) v uhoľnom sloji Bane Mier, žiaľ vedecky nepreskúmaný a nezachovaný, pretože ho nevedomé ľudské ruky vzápätí po objave zničili.

 

Veľmi zreteľné archeologické stopy osídlenia nováckej lokality siahajú až do mladšej doby bronzovej (1200 - 800 p. n. l.). Výskyt nálezov z tohto obdobia poukazuje na existenciu roztrúsených malých osád, gravitujúcich k potoku Lehota. Svedčia o tom vyslovene náhodné, ale významné objavy mohýl pri orných prácach v jeseni 1888 a popolnicového pohrebiska v jeseni 1889. Nálezy stôp prastarého života a kultúry poznáme zásluhou nováckeho zemepána baróna Františka Rakovszkého ,ktorý bol vášnivým zberateľom historických pamiatok a zanieteným archeológom-amatérom. Svoje objavy podrobne publikoval a všetky predmety odovzdal Maďarskému národnému múzeu v Budapešti. Sú medzi nimi urny priemeru 15 - 47 cm, menšie hlinené vypálené nádoby, kamenné kresadlo, ihlice do vlasov až 32 cm dlhé, nôž, náramky, prsteň a ozdobné krúžky - všetko z bronzu. Lokality troch nálezísk dokazujú, že vtedajší človek sa vyhýbal toku rieky Nitry a dával prednosť vzdialenejším, vyššie položeným miestam. Zrejme Nitra, v tom čase oveľa bohatšia na vodu, najmä na jar a na jeseň dokázala poriadne strpčiť život vtedajším ľuďom.

 

NA ĎALŠÍ SIGNÁL Z NOVÁCKEJ MINULOSTI treba nám čakať vyše poldruha tisícročia. Je to vzácny nález kostrového hrobu z čias Vel'kej Moravy pri vtoku Lehoty do Nitry. Výrazne dokumentuje, že osídlenie v 8. a 9. storočí nášho letopočtu sa definitívne posunulo do centra nížiny.

 

Nováky teda existovali a vd'aka svojej polohe iste mali aj značný regionálny význam už v období našej prvej štátnosti. Dôležitú úlohu tu hral aj rozsiahly pevnostný systém na Vyšehrade, vzdialenom vzdušnou čiarou iba 25 km, ako aj situovanie občiny na dôležitej cestnej komunikácii z Ponitria do Turca. Je reálny predpoklad, že vd'aka tomu vtedajšie Nováky neobišla nijaká významná udalosť celokrajského rázu. Za takú treba považovať nástup kresťanstva, ktoré tu zapúšťalo korene už pred príchodom byzantskej misie Konštantína a Metoda. Veď na severe v Turci pôsobili škótsko-írski misionári v čase, keď sa na juhu v Nitre rozvíjalo ohnisko franskej misie.

 

PO PÁDE VEĽKEJ MORAVY trvalo najmenej celé storočie, kým sa odvážili do našej oblasti prenikať Staromad'ari. Prekážkou im bola nielen nespôsobilosť bojovať medzi horami a bažinami, ale aj dômyselný systém opevnení a zásekov, ktorých uzlami boli Skačany, Vestenice a Račice. Aj na území chotára terajšej Lehoty pod Vtáčnikom bola pevnôstka na bezprostrednú ochranu Novák. Prechodným administratívnym centrom celého kraja boli v tom čase Diviaky nad Nitricou, vojenskou oporou rozsiahla pevnosť Vyšehrad.

 

NA ZAČIATKU 11. STOROČIA siahali maďarské stráže len po Uherce. O storočie nato objavuje sa v Zoborskej listine po prvý raz "villa Nuoac". V neskorších materiáloch prichádza tento názov aj ako Nowacz čiže "novač", teda niečo nové. Týmto názvom sa vyjadruje nové a už definitívne osídlenie, resp. posunutie sídlisk zo stredného toku Lehoty na širšiu rovinu k rieke Nitre do okolia dosť strmého návršia, na ktorom podl'a oprávnených hypotéz už v 12. storočí stála sakrálna stavba.

 

Roztrúsené osídľovanie sa však posunulo aj na sever. Do tohto obdobia by sme mohli zaradiť obilnú zásobnicu, ktorú odkryl na jar 1961 Anton Štanga pri vyrovnávaní plochy na podlahu liahne kureniec v severnej časti dvora nováckeho jednotného roľníckeho družstva. Nádoba, už značne porušená, mala priemer 50 cm. Nebola zo zeme vyňatá a zostala teda zachovaná a nepreskúmaná pod vrstvou betónu...

 

Tretím centrom osidlenia bola lokalita Priedavky - okolie dnešného administratívneho centra Bane Nováky. Tu, na území severnej časti terajšej Ulice Sama Chalupku, bol aj najstarší známy novácky cintorín.

 

VÝZNAMNÝM MEDZNÍKOM V HISTÓRII OBCÍ A MIEST je erigovanie samostatnej farnosti. Kedy vznikla novácka, nie je listinnými materiálmi doložené. Némethy Ludovicus v Series porochiarum et parochorum arcidioecesis Strigonniensis (1894) uvádza, že Nováky sú "antiqua parochia, quae iam ante an. 1149 erecta fuisse dicitur" (stará farnosť, ktorá bola založená už asi pred rokom 1149). O historickom prameni však nehovorí. Zachované kanonické vizitácie z 18. a 19. storočia, opierajúc sa o vizitácie z predchádzajúcich období označujú farnosť ako "perantiqua" (prastará) a zdôrazňujú, že mala postavenie praepozitúry - prepoštstva.

 

Práve existencii nováckej farnosti ďakujeme aj za ďalšiu listinne doloženú zmienku o Novákoch. V súpise pápežských desiatkov v rokoch 1332 - 1337 "parochus Martinus de Nuoac" - farár Martin z Novák - vyhlasuje, že jeho fara má ročný príjem z desiatkov obilia jednu marku striebra. Bolo to dosť, či málo? Na porovnanie: prievidzská fara mala o štvrť marky viac, diviacka a vestenická o pol marky viac.

 

KEĎ SA UHORSKO KONCOM 11. STOROČIA ÚZEMNE SKONSOLIDOVALO, stali sa Nováky - dovtedy slobodné a nezávislé - kráľovským majetkom, spravovaným až do r. 1321 z Prievidzského hradu. Po jeho zániku prešla správa Novák pod Bojnický hrad, no už po troch desaťročiach dostala sa obec pod vládu pánov Sivého Kameňa, ktorý bol krátko predtým dobudovaný. Sivý Kameň, a teda aj Nováky stali sa však v rokoch 1387 - 1395 majetkom kráľa Žigmunda. Ten v roku 1395 daroval hrad s okolím palatínovi Leustachovi z Jelšavy, ktorý v tom istom roku zomrel a jeho dedičstvo až do r. 1429 si podržali jeho synovia Juraj a Peter.

 

Päť rokov prešlo, kým Žigmund rozhodol o novom majiteľovi. Vzhľadom na osobné zásluhy stal sa ním r. 1434 Gregor Majthényi. Jeho potomkovia si asi po sto rokoch zvolili za svoje trvalé sídlo Nováky a v priamej línii tu žili až do polovice 20. storočia. Paralelne s ich osudmi a konaním sa vyvíjali aj neskoršie dejiny Novák.

 

ĎALŠIE DEJINY NOVÁK V PREHĽADE

 

1383 kráľovná Mária vo výsadnej listine mestu Prievidza zakazuje remeselníkom usadzovať sa v okolitých obciach s výnimkou Bojníc a Novák. V tom čase žije už v Novákoch malopočetná skupina nemeckých kolonistov.

1395 kráľ Žigmund povyšuje novácke richtárstvo na dedičnú škultéciu. Nováky sa nazývajú oppidum = mestečko a sú povinné voči vrchnosti len peňažitými dávkami, robotami nie.

1431 a 1434 nezriadené húfy husitov vyrabovali obec. 1470 a 1472 poľské vojská vyrabovali a podpálili viac usadlostí.

1533 bandy Jána a Rafaela Podmanického časť obce vydrancovali a zapálili, vyrabovali aj majthényiovskú hrobku pod kostolom. Pri kostolnom múre postrieľali 32 vzdorujúcich nováckych sedliakov.

1549 Paulus de Nowak bol prvý Nováčan zapisáný na viedenskej univerzite.

1560 farár Georgius prestúpil na luteranizmus a opustil Nováky. Obec i Majthényiovci zostali verní katolicizmu, ale fara zostala 70 rokov bez kňaza.

1601 v bitke Bočkayových hajdúchov so sedliackym oddielom medzi Novákmi a Laskárom zahynulo vyše 100 sedliackych obrancov. Nasleduje veľký hospodársky úpadok obce.

1608 v obci je len 6 obývaných usadlostí.

1626 Mansfeldovi žoldnieri vyrabovali Nováky. Protestantskí Prievidžania odvliekli väčšinu obilia a dobytka, navyše vyplienili aj kostol.

1630 Andreas Novak, prvý katolícky farár po reformácii.

1631 a 1663 Turci vyplienili a podpálili obec.

1671 paša Jusuf posiela nováckej obecnej rade výhražný list.

 

TAKTO NÁM PÍSAL TURECKÝ GENERÁL:

 

My Jusuf ispaja, sídliaci v Nových Zámkoch, váš pán!

Vy novácki richtári, falošní, neposlušní, odporní psi. Prečo tak dlho otáľate ku mne prísť? Ak sa chcete podrobiť, príďte spolu s človekom, ktorý vám donesie tento list. Ak sa nechcete podrobiť, dajte mi to určite vedieť, aby som aj ja potom vedel, čo mám robiť.

Pretože, ak sa nepodrobíte, musíte vedieť, že bude s vami zle ako so psami. Ak neposlúchnete, stanete sa otrokmi. Potom nehovorte, že som vás nevaroval.

Som zvedavý, kto vás vyslobodí spod mojej ruky, či už budete bývať v dedine alebo murovanom zámku.

 

Dátum Nové Zámky anno 1671.

 

1700 - 1703 na mieste starého románsko-gotického kostola postavený nový v klasicistickom slohu. Pôvodná veža zostala, dobudovaná bola však až v roku 1723.

1703 a 1708 v bojoch medzi cisárskymi vojskami a kurucmi Nováky z väčšej časti vypálené.

1710 kuruci popravili bratov Jána a Štefana Škuľavého v Horných Lelovciach.

 

1784 Nováky: v 60 domoch žije 131 rodín, celkove 597 ľudí. Horné Lelovce: v 25 domoch žije 176 ľudí. Laskár: v 24 domoch žije 39 rodín, celkove 208 ľudí.

1812 pri kostole bola postavená nová škola aj s bytom pre rodinu učiteľa.

1817 prestalo sa pochovávať pri kostole. Nový cintorín bol založený na severnom okraji Novák pri kráľovskej ceste.

1830 v nováckom chotári sa začínajú pestovať zemiaky. V obytnom dome bola núdzovo zriadená židovská synagóga.

1831 v Novákoch žije 673, v Horných Lelovciach 232 a v Laskári 159 obyvateľov. Školu zo 66 nováckych školopovinných detí navštevuje pravidelne 13, z 28 hornolelovských 3, teda spolu z 94 iba 16.

1864 zomrel farár Pavol Gálik, rodák z Domaniže, horlivý a učený kňaz. V Novákoch účinkoval 42 rokov.

1865 v obci sa usadzuje prvý rituálny židovský mäsiar Akiba Fischhoff, tak sa totiž rozrástla židovská komunita, že ho veľmi potrebovala.

1870 Výstavba novej židovskej synagógy.

1875 po prvý raz sa väčšina majthényiovského majetku v Novákoch dostáva do židovského prenájmu (Salamon Weinreb).

 

ŽIDIA V NOVÁKOCH

 

V roku 1820 sa usadil v obci Áron Jelinek, po krátkom čase sa vysťahoval. Samuel Skrek, obchodník s drevom v roku 1835. Jakub Weiss, mäsiar v roku 1840. Filip Rosenthal, rabín, Dezider Neumann, hodinár, Siqmund Lewien, pekár, Šimon Haas, krčmár a Arnold Schanzer, obuvník v roku 1845. Adam Fischer, krčmár v roku 1848. Alexander Gusmann, krčmár, mäsiar, Pinkes Finkelstein, krčmár v roku 1850. Leopold Fried, obuvnik a pekár macesov v roku 1852. Sikmund Rosenthal, obchodník, Akiba Fischhoff, rituálny mäsiar v roku 1865. Salamon Weinreb, prenájomca veľkostatku v roku 1875. Samuel Grossmann, krčmár a obchodnik s drevom, Šimon Bock, prenájomca veľkostatku v roku 1890. Ignác Salzer, obchodník a krčmár v roku 1895. Adolf Donner, obchodník v roku 1905. David Bock krčmár v roku 1910. Horné Lelovce: Samuel Wlcsek, mäsiar a krčmár, Mária Finkelsteinová, krčmárka v roku 1820.

Laskár: Adolf Reif, obchodník a mäsiar v roku 1870, vzápätí sa však odsťahoval. Jakub Wagmann bol v rokoch 1880 - 1882 správcom veľkostatku.

 

1882 učiteľské miesto nastúpil Juraj Cincík, vzácny slovenský národovec.

1883 bol založený prvý dobrovoľný hasičský zbor.

1884 - 1888 cholerovej epidémii padlo za obeť najmenej 120 ľudí, väčšinou detí. Posledný hromadný pohreb 14 zomrelých sa konal na Bielu sobotu 1888.

1887 bola založená prvá dedinská hudba.

1890 Dolné Lelovce administratívne pripojené k Novákom, čím chotár vzrástol na 3412 k. j., počet domov na 111 a obyvateľov na 851. Z výnosu pôdy žilo 551 ľudí.

1896 založená židovská škola - jednotriedna.

1898 po predĺžení trate z Veľkých Bielic do Prievidze sa napojili na železničnú dopravu aj Nováky.

1906 Jozef Strnad-Sziklay otvoril rezbársku dielňu. Na výuku mladých odborníkov poskytoval štát osobitné subvencie.

1907 za richtára bol zvolený populárny kandidát Zichyho ľudovej strany Jakub Hagara.

1914 - 1918 svetová vojna. Narukovalo 146 mužov, z nich podľa doterajších zistení sa nevrátilo 32. Návrat vojakov z frontu v novembri 1918 vyústil do výtržností a plienenia židovských obchodov a krčiem.

1918 (10. decembra) český vojenský oddiel demonštratívne prepochodoval cez Nováky, maďarskí žandári pred jeho príchodom opustili obec. Už na druhý deň ich vystriedala štvorčlenná četnícka posádka.

1919 maďarská škôlka a židovská škola boli zrušené.

1921 Nováky s Hornými a Dolnými Lelovcami a Laskárom mali 1372 obyvateľov.

1922 - 1929 v dôsledku narastajúcej biedy a nezamestnanosti odišlo za prácou do zahraničia podľa doteraz zistených údajov 76 ľudí, okrem toho niekoľko desiatok každoročne odchádzalo na sezónne poľnohospodárske práce do Rakúska a Francúzska.

1927 začal účinkovať v Novákoch prvý lekár - MUDr. Jakub Spira.

1928 v auguste sa konali vojenské manévre za účasti letectva.

1929 mimoriadne tuhá zima. Vymrzlo 2103 ovocných stromov.

1930 Nováky napojené na sieť elektrickej energie.

1934 prevzal správu farnosti Gašpar Košťál, demokraticky a sociálne založený kňaz. Zaslúžil sa o vonkajšiu opravu kostola, upevnenie kostolného návršia oporným múrom a o postavenie Kultúrneho domu SKM (1938) a novej farskej budovy (1941).

1936 bola založená miestna pobočka Úverného družstva. Začalo sa s výstavbou dočasných skladov munície severne od Laskára.

1937 založenie potravného družstva NUPOD. Príchod vojenskej posádky.

1938 začala sa výstavba definitívnych muničných skladov v doline Trebianka. Začiatok výstavby chemickej továrne. V septembri všeobecná mobilizácia. 8. októbra ľudová manifestácia na podporu vyhlásenej autonómie Slovenska.

1939 prelomové marcové udalosti zastihli Nováky v pokojnej atmosfére, občania všeobecne s úľavou a porozumením prijali vyhlásenie slovenskej štátnej samostatnosti. Nastáva rozvoj poľnohospodárskeho a remeselníckeho podnikania. 24. marca odchod 29 dobrovoľníkov z Hlinkovej gardy na obranu východného Slovenska proti maďarskému vpádu. Koncom augusta sa presúvali cez Nováky jednotky nemeckej armády, určené na útok proti Poľsku.

1940 (2. apríla) razením úpadnice Rudolf začalo sa s výstavbou nováckych uhoľných baní.

1941 zriadenie židovského sústreďovacieho tábora v drevených budovách vyprázdnených muničných skladov severne od Laskára. Po zastavení transportov do Poľska v lete 1942 až do rozpustenia tábora počet jeho obyvateľov sa pohyboval od 1200 do 1800. Kaštieľ Rakovszkých odkúpila rehoľa Notre Dame, ktorá v ňom 1. septembra 1942 otvorila dievčenskú meštiansku školu.

1943 na jar sa začína organizovať protifašistické hnutie inšpirované komunistami.

1944 Horné Lelovce a Laskár zlúčené s Novákmi. V júli a auguste časté letecké poplachy, časť obyvateľstva sa prechodne sťahuje do Rudnianskej doliny. 30. augusta vyhlásené v Novákoch a na okolí povstanie proti Nemcom. Posádky v Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch sa pripojili k odboju. V Novákoch sa formuje partizánsky oddiel, mužstvo v sile družstva sa od konca prvého septembrového týždňa zúčastňuje na bojoch o Baťovany. Židovský tábor bol rozpustený. 13. septembra oddiely SS obsadili Nováky. V noci z 10. na 11. novembra pri partizánskom vpáde zahynuli dvaja nemeckí vojaci. V nedeľu ráno Nemci sústredili nováckych mužov pred kostol, kde mali byť z nich niektorí na výstrahu zastrelení.

Tragédii sa predišlo vďaka odvahe a neúnavnosti dekana G. Košťála, riaditeľa školy J. Slávika a notára Š. Polakoviča.

1945 ráno 5. apríla nemecké vojsko a Maďari vyprázdnili obec pod tlakom Červenej armády. Z čelných stúpencov komunistickej strany bol zostavený Miestny národný výbor, ktorý prevzal moc: v jeseni boli do objektov bývalého židovského tábora sústredení obyvatelia z nemeckých obcí, určení na odsun.

1946 v májových parlamentných voľbách získala miernu prevahu demokratická strana.

1948 vo februári prevzali moc komunisti a tým sa začína obdobie všeobecnej neistoty, útlaku a prenasledovania.

1950 v auguste boli rehoľníčky Notre Dame v noci násilne vysťahované. Pri tejto akcii sa prejavil odpor občanov proti štátnej moci po prvý raz masovo. Uväznených bolo okolo 20 občanov. Ešte v tom istom roku boli v priestoroch kláštora umiestnené prevádzky miestneho komunálneho podniku. V bývalom židovskom tábore bol umiestnený tábor tzv.prevýchovy, do ktorého až do roku 1953 boli sústreďovaní občania rozličných spoločenských vrstiev, podozriví z nelojálnosti voči politickému režimu.

1951 výstavba novej základnej školy.

1953 začala sa prevádzka Elektrárne Nováky.

1954 /1. júla/ veľká víchrica poškodila v obci značný počet domov a strhla aj strechu z kostola.

1958 kolektivizácia pôdy bola zavŕšená založením jednotného roľníckeho družstva. 6 roľníkov pre svoj odpor proti vstupu do družstva bolo uväznených.

1959 bol odovzdaný verejnosti Dom kultúry ROH.

1961 boli Nováky prehlásené za mesto.

1968 obyvaterstvo uvítalo obrodný proces a uvoľnenie politického tlaku otvorenými prejavmi sympatie, čo však prerušila invázia armád Varšavského paktu. Naše mesto motorizované jednotky obišli, pretože sledovali cestnú magistrálu na Trenčín.

1970 sa začala tzv. normalizácia spoločenského a politického života. Množstvo vedúcich pracovníkov bolo odvolaných zo svojich miest, funkcie bez ohľadu na odbornosť sa prideľovali len vyslovene spoľahlivým. Obnovené organizácie, predovšetkým Miestny odbor Matice slovenskej a Slovenský junák boli aj v našom meste rozpustené.

1973 Nováky mali 5907 obyvateľov, tento počet však pozvoľna klesá najmä v dôsledku postupného útlmu ťažby uhlia. Nasledujúce roky charakterizuje narastajúca duchovná i hospodárska stagnácia. Vládnuca komunistická strana stráca dôveru, veľká časť členov sa jej pridŕža len formálne, na druhej strane sa stupňuje útlak náboženstva.

1983 začalo sa s plynofikáciou mesta.

1984 jednotné roľnícke družstvo Nováky zlúčené s JRD Víťazný február v Koši.

1988 otvorenie územnej polikliniky.

1989 po 17. novembri sa výrazne prejavil odpor obyvateľstva voči totalitnej moci, ktorý vyústil 21. novembra do všeobecného demonštratívneho štrajku všetkých závodov a škôl. V decembri ako prvá občianska sila sa etablovala Strana obrody.

1990 V máji sa vrátila do Novák rehoľa Notre Dame. 8. a 9. júna prvé slobodné parlamentné voľby po r. 1948 manifestovali absolútnu prevahu občianskych politicých síl.

1991 po šiestich rokoch sa dokončila reštaurácia majthényiovskej kúrie. Nováky sa stali sídlom Obvodného úradu štátnej správy. Počiatok privatizicie obchodov.

1992 rekonštrukcia autobusovej stanice. Pokračuje sa v rekonštrukcii cestnej siete. Pokračuje v dočasne prerušenej plynofikácii. Na prelome rokov 1992/93 o polnoci oslávilo mesto zrod samostatnej Slovenskej republiky a vstúpilo do 880. roku svojej

 

Zdroj: www.novaky.sk