Budkovce

Obec Budkovce sa rozprestiera v bývalej Zemplínskej župe, v južnej časti michalovského okresu, na pravom brehu Laborca. Prvá písomná zmienka týkajúca sa obce sa nachádza v publikácii „ Zemplén varmegye“ v súvislosti s majetkovo-právnymi záležitosťami z roku 1220, kedy tu už bolo oppidum – mestečko a farnosť. Začiatok osídlenia chotára sa datuje až do obdobia neolitu, doby bronzovej a laténskej, približne 3000 rokov p.n.l.

Keď sa po zemplínskej rovine prehnali Drakovia a po nich germánski Góti, zač. 5.storočia prichádzajú a usídľujú sa tu potiskí Slovania. Jeden z týchto kmeňov sa zastavil na malej vyvýšenine Hurka a usídlil sa tu. Miesto zo všetkých strán obklopovali vody Laborca a Duše. Naši predkovia klčovali lesy, chovali dobytok, pestovali plodiny a zaoberali sa hrnčiarstvom. Asi v 8.-11. stor. Duša zmenila svoje koryto a začala vznikať nová osada – základ dnešnej obce. V roku 1220 sem prišiel prvý feudál – potomok starogermánskeho kmeňa Svébov Guth-Keled. Toto územie dostal ako donáciu za účasť v bojoch po boku uhorského kráľa Štefana. Tento feudál prestaval spoločný dom pôvodných osídlencov na pevný hrad. Približne od 14. stor. pripája rodina Guth-Keled k svojmu menu aj prímenie Buttkay. Pod menom Buttka sa osada spomína aj v listine kráľa Karola Róberta v roku 1322, keď Buttkayovci vymohli pre svoju osadu štatút mesta s právom meča a právom usporadúvať trhové dni. Grófsky rod Buttkayovcov zaujímal v histórii Budkoviec veľmi významné miesto. V 15. a 16. stor. o významnom postavení Budkoviec svedčí aj prílev šľachty. Roľnícke nepokoje sa dotkli aj Budkoviec, ktoré sa v roku 1831 zapájajú do sedliackeho povstania. Častými nepokojmi v tomto období utrpelo mesto Budkovce tak, že jeho celkový význam upadol a nikdy sa už neobnovil v pôvodnom rozsahu. Najväčší úpadok zaznamenala obec v 18. stor., keď podľa záznamov z roku 1771 tu žilo len 473 obyvateľov. V 19. stor. počet obyvateľov prudko vzrástol aj napriek cholere a v roku 1840 mala už obec 1136 obyvateľov.

V 19. stor. získali Budkovce obecný dom a v rokoch 1863-1875 vystavali dvojtriednu školu. V rokoch 1928-1934 sa po vyučovaní v kaštieli prestavala bývalá panská koniareň na 6 – triednu školu, v ktorej sa po vzniku ČSR (od 24.11. 1918) začalo vyučovať po slovensky. Budkovce mali poľnohospodársky charakter, po vojne tu fungovala len drobná syráreň, ktorú zriadili v roku 1890 švajčiarski  prisťahovalci Galliovci.

V roku 1924 bola v Budkovciach prvá veľká povodeň, keď Laborec a Duša zaplavili všetky pozemky od Laborca až k železničnej trati. Železničná trať, trasa Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany, bola dokončená v roku 1921. V čase mobilizácie v roku 1938 nastúpili aj Budkovčania. Okolité obce zabralo hortyovské Maďarsko a obec sa tak stala prihraničnou obcou. V roku 1942 bolo vyvezených 13 židovských rodín do táborov smrti. Dňa 12.10. 1944 obec obsadilo nemecké vojsko, ktoré zriadilo v škole poľnú nemocnicu. Dňa 25.11.1944 Nemci obec opúšťajú a prichádzajú  ruské hliadky. Po oslobodení a ukončení 2. svetovej vojny sa začalo s pozemkovou reformou, obnovili sa mosty, železničná trať a dobudoval sa kultúrny dom. Od 1.1. 1949 bola v obci zriadená 1. stredná škola – meštianska a v tom istom roku sa zriadilo aj štátne kino Laborec a lesná škôlka. V  období 1950 – 55 sa vybudovala hasičská zbrojnica a miesny rozhlas ako jeden z prvých v okrese. Na záhradách bývalého veľkostatkára Wiczmándyho sa začal budovať nový športový štadión. Koncom roku 1955 bola daná do užívania obecná pekáreň. V roku 1957 bolo založené JRD. Pri založení malo družstvo 31 členov a 123,3 ha pôdy.

V roku 1961 bola v obci zriadená Materská škola. V roku 1970 bola daná do užívania nová Základná deväťročná škola s telocvičňou, špeciálnymi učebňami, dielňou a školskou jedálňou s kuchyňou. V roku 1971 začali vychádzať aj prvé dedinské noviny „ Budkovčan“. V roku 1980 pribudol  Nový kultúrny dom, kde je umiestnený Obecný úrad, obvodný matričný úrad a miestna knižnica. Za zmienku stojí aj výstavba Domu smútku na miestnom cintoríne, Domu služieb a plynofikácia obce v rokoch 1977 – 1979. V období socializmu narastá význam Budkoviec ako strediskovej obce. Po nežnej revolúcii v roku 1989 došlo aj v našej obci k zmenám, ktoré sa snáď najvýraznejšie dotkli Agrokombinátu. V roku 1995 sa otvorila nová tradícia poriadania folklórnych slávností ako súčasť osláv obce. Od roku 1999 sa obnovilo vydávanie obecných novín „ Budkovčan “, ktoré vychádzajú raz štvrťročne v počte 200 výtlačkov.