Lučenec

Dnešný Lučenec vznikol na križovatke starých strategických a obchodných ciest. Dodnes hlavnú os mesta tvorí cesta z juhu smerom na Rimavskú Sobotu s odbočkou na Zvolen a Modrý Kameň. Na tomto uzle vzniklo pretiahnuté námestie s hlavnými dominantami kostolov, na ktoré nadväzuje pomerne pravidelná sieť ulíc mesta, ktoré sa rozšírilo hlavne západným smerom.

 

O starom osídlení okolia Lučenca svedčia archeologické nálezy z doby kamennej (pracovné nástroje nájdené v lokalite medzi Lučencom a Vidinou), z obdobia staršieho neolitu (sekera nájdená na území Lučenca), zo staršej doby bronzovej (nález mečov v Opatovej a Lučenci - Tuhári), z doby železnej (konský postroj nájdený v lučenskom lese v smere na Halič) a z obdobia sťahovania národov (urny nájdené v priestoroch Parného mlyna).

 

V období sťahovania národov sa tu vystriedali Jazygovia, Kvádi, Ossi, Cottini, Hunovia, Svévovia a Avari. Po tomto období sem v 6. a 7. storočí ako prví stáli obyvatelia prichádzajú Slovania, v 10. storočí sa tu usídlili aj Maďari. Pôvodná osada, predchodca Lučenca, sa údajne nachádzala v lokalite "Eb-hát" medzi Vidinou a Opatovou.